sobota 12. marca 2011

Yoan

   (február 2010 - marec 2011)
   (nar. september 2009)

    Yoan bol doteraz moja najväčšia kapitola. Malý francúzsky chlapček, ku ktorému som sa dostala ako slepé kura k zrnu (a som za to zrnko veľmi vďačná). Stratila som zamestnanie a aby som len tak nečinne nesedela, kým sa nájde niečo nové, dala som si inzerát na opatrovanie. A ozvala sa mi istá agentúra, že hľadajú opatrovateľku pre 4-mesačného chlapčeka, ktorá hovorí po francúzsky. Ešte ten deň som poslala životopis a už nasledujúci týždeň som mala prácu na 8 hodín denne vo francúzskej rodine žijúcej v Bratislave.
    Bola to láska na prvý pohľad. Vždy som hovorila jeho mame, že nechápem ako mohla porodiť tak úžasné dieťa. Yoan nikdy neplakal, zvykol si na mňa extrémnou rýchlosťou, smial sa od rána do večera, z očí mu pozeral jeden výmysel za druhým. Na starosť som mala všetko - od prebaľovania, cez učenie na prvé príkrmy, uspávanie, absolvovanie návštev u lekára, opateru počas choroby, prechádzky (boli sme také deti ulice - viac vonku ako doma), absolvovali sme kurz plávania, cvičenia s bábätkami, našli sme si v okolí malých kamáratov, aby si aj Yoan zvykol na kolektív. Ostala som pre nich pracovať, aj keď jeho mama prišla o zamestnanie, nechceli o mňa prísť, keďže Yoan bol už na mňa zvyknutý. Niekoľkokrát som s nimi išla aj do Francúzska, kde som spoznala zvyšok ich obrovskej rodiny a cítila som sa ako ich člen. Cestovalo sa vždy autom 10 hodín, ale Yoan nemal problém. 
    Bola som s ním vyše roka a vytvorilo sa medzi nami silné puto. Čím bol Yoan starší, tým viac bolo z neho cítiť ako veľmi ma má rád. Ráno počul moje kľúče v zámku a okamžite trielil k dverám, občas to ani neubrzdil. Bol veľký beťár, nikdy som nevedela ako ma privíta - niekedy pusa, inokedy mi schmatol kľúče a utekal sa schovať. Vítal ma vždy v pyžame, takže ranná hygiena bola na mne. Okolo 10.00 sme šli na prechádzku, čím bol starší, tým viac možností sme mali. Prechádzky miloval, aj keď už vedel chodiť, dokázal v kočíku bez pohnutia sedieť 2 hodiny a pozorovať svet. O 12.30 nás už čakala jeho mama s obedom a poobede sme šli opäť von. Pracovala som do 17.00, čas, kedy Yoan stál na okennej parapete, posielal mi pusinky a kýval na rozlúčku. Poslednýkrát mi zakýval z okna 9.marca vo Francúzsku, keďže jeho mama dostala novú robotu a odsťahovali sa. Lúčenie bolo ťažké pre všetkých, ale ostali sme v kontakte a dvere ich domu vo Francúzsku sú pre mňa kedykoľvek otvorené.

kontakt: Clarisse Schwartz
             clarisse.schwartz@yahoo.fr

2 komentáre:

  1. Yoan mal neskutocne stastie,ze ta mal.si jedna uzasna zena s obrovskym,laskavym srdieckom :-).kiezby bolo viac takych babysitteriek ako si ty.:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Kathy had been taking care of Yoan since he was 4 months old. She helped him to grow up and was particularly involved in his awareness. She organized some “entertainment sessions” with other children such as concerts and theaters events.
    Kathy is really a reliable person the family can stand on. She totally deserves the trust we placed in her. Dedicated to Yoan, well educated, she is flexible and able to bring advices when needed. Kathy is sweet and patient without being too permissive.
    After those 13 months spent with Yoan, we consider Kathy as a family member and we left her mother country with regrets that’s why Kathy is now looking for another family.
    We can only strongly recommend her to your family.

    OdpovedaťOdstrániť