Adelka

(február 2013 - december 2013)
nar. jún 2012

Adelke som robila opatrovateľku necelý rok, a to v čase, keď som mala malú pauzu vo Willkovej rodine. Chodila som k nim pravidelne 2x do týždňa, občas nejaký deň navyše, prípadne večerný babysitting. Keď som Adelku spoznala, mala 8 mesiacov a žiadna separačná úzkosť na obzore. Takže ráno ma vítala s úsmevom od ucha k uchu, a to v podstate hneď od začiatku, akoby ma poznala od narodenia. Je to strašné šidlo, malá veselá kopa a tak trochu televízny maniak, DVD si zapína sama a Bambuľku, Spievankovo a Mášu & medveďa poznám vďaka nej už odpredu-odzadu. Telku som jej radšej vypínala hneď ako sa dalo, lebo inak by som sa mohla hrať sama so sebou. 

Vonku sa spí najlepšie, takže naprechádzali sme sa do aleluja. Adelka nie je žiaden veľký papkáč, ale myslím, že aj s tým sme vedeli veľmi statočne bojovať. Bolo to moje prvé "bio-dieťa", čiže som opäť o skúsenosť bohatšia. Teraz k nej bude chodievať jedna z mojich opatrovateliek (zhodou okolností tiež Katka) a dúfam, že aj ju si Adelka tak rýchlo obľúbi.

kontakt: Zuzana Staňová
             hrasiak@gmail.com

William

(apríl 2011 - ...)
nar. august 2010

Willko je po Yoanovi moje druhé dieťa na full time. Maminka je síce slovenka, ale tatko francúz, tak s ním hovorím po francúzsky, keďže taká bola požiadavka, aby bol s francúzštinou viac v kontakte. Česť výnimkám, keď sme vonku s nejakými malými slovenskými kamarátmi, aby sme celý deň neboli izolovaní len sami dvaja. Mám ho od 8 mesiacov a spočiatku sme si na seba ťažšie zvykali, keďže Willko práve prežíval obdobie fixácie na matku.
Postupne sa z nás ale stali veľkí kamaráti a teraz sú už z nás riadni parťáci. Občas sme spolu len pár hodín, občas celý deň, záleží od práce jeho maminky. Zvládli sme spolu poobedné zaspávanie s úsmevom, odplienkovanie, kurz plávania, cvičenie pre deti, presuny autom. Willko je taká malá veselá bláznivá kopa s úžasnou mimikou, ale vie byť aj riadne svojský a tvrdohlavý a vtedy treba strašne veľa trpezlivosti. Ale my už máme za ten čas svoje triky ako to zvládnuť a prekonať.
Je to také malé šidlo, oči treba mať stále na stopkách. Miluje krtka, balóny, špenát, hojdačky, cestovanie mestskou hromadnou dopravou.
Na svoj vek je veľmi rozumný a strašne rýchlo sa učí. Za posledné týždne sa mu riadne rozviazal jazyk, a to aj napriek tomu, že sa hovorí, že chlapci sú v rozprávaní pomalší a navyše je aj bilignválne dieťa. Všetko opakuje a teším sa, že aj francúzština sa na neho riadne lepí a správne ju používa.
Teraz budem mať u Willka malú pauzu, keďže jeho maminka pôjde na materskú s ďalším bábätkom, ale od januára sa k nim vrátim na výpomoc a od ďalšieho roka k Willkovej sestričke znova na plný úväzok.


kontakt: Katarína Nosjean
             katkagi@gmail.com

Laura

(marec 2011 - ...)
(nar. február 2010)

     Tak aby to bolo trošku vyrovnané, tak Laura je ďalšie dievčatko v spleti "mojich" chalanov. A je úplne super. Zo začiatku mala jej maminka strach, že bude plakať, lebo sa cudzích ľudí bála a bez mamy ani na krok. Ale my sme si s Laurou padli hneď do oka a odvtedy sme veľké kamošky. Krásne je sledovať malé deti, keď sa učia hovoriť a potom to vzájomné nadšenie, keď sa naučí oslovovať ma "Katka" (teda "Kaka", aby som bola presná). Laura je taká malá veselá kopa, stále sa smeje, je za každú somarinku. Neskutočne rýchlo sa učí nové veci, taká moja malá špongia. Chodím k nim dvakrát do týždňa poobede a aj keď má ísť Laura čoskoro do jasiel, kvôli práci jej maminky, tak už teraz sme dohodnuté, že aspoň občas dobehnem na večerný babysitting.

kontakt: Ingrid Kollárová
             kollarova.ingrid@gmail.com
           

Yoan

   (február 2010 - marec 2011)
   (nar. september 2009)

    Yoan bol doteraz moja najväčšia kapitola. Malý francúzsky chlapček, ku ktorému som sa dostala ako slepé kura k zrnu (a som za to zrnko veľmi vďačná). Stratila som zamestnanie a aby som len tak nečinne nesedela, kým sa nájde niečo nové, dala som si inzerát na opatrovanie. A ozvala sa mi istá agentúra, že hľadajú opatrovateľku pre 4-mesačného chlapčeka, ktorá hovorí po francúzsky. Ešte ten deň som poslala životopis a už nasledujúci týždeň som mala prácu na 8 hodín denne vo francúzskej rodine žijúcej v Bratislave.
    Bola to láska na prvý pohľad. Vždy som hovorila jeho mame, že nechápem ako mohla porodiť tak úžasné dieťa. Yoan nikdy neplakal, zvykol si na mňa extrémnou rýchlosťou, smial sa od rána do večera, z očí mu pozeral jeden výmysel za druhým. Na starosť som mala všetko - od prebaľovania, cez učenie na prvé príkrmy, uspávanie, absolvovanie návštev u lekára, opateru počas choroby, prechádzky (boli sme také deti ulice - viac vonku ako doma), absolvovali sme kurz plávania, cvičenia s bábätkami, našli sme si v okolí malých kamáratov, aby si aj Yoan zvykol na kolektív. Ostala som pre nich pracovať, aj keď jeho mama prišla o zamestnanie, nechceli o mňa prísť, keďže Yoan bol už na mňa zvyknutý. Niekoľkokrát som s nimi išla aj do Francúzska, kde som spoznala zvyšok ich obrovskej rodiny a cítila som sa ako ich člen. Cestovalo sa vždy autom 10 hodín, ale Yoan nemal problém. 
    Bola som s ním vyše roka a vytvorilo sa medzi nami silné puto. Čím bol Yoan starší, tým viac bolo z neho cítiť ako veľmi ma má rád. Ráno počul moje kľúče v zámku a okamžite trielil k dverám, občas to ani neubrzdil. Bol veľký beťár, nikdy som nevedela ako ma privíta - niekedy pusa, inokedy mi schmatol kľúče a utekal sa schovať. Vítal ma vždy v pyžame, takže ranná hygiena bola na mne. Okolo 10.00 sme šli na prechádzku, čím bol starší, tým viac možností sme mali. Prechádzky miloval, aj keď už vedel chodiť, dokázal v kočíku bez pohnutia sedieť 2 hodiny a pozorovať svet. O 12.30 nás už čakala jeho mama s obedom a poobede sme šli opäť von. Pracovala som do 17.00, čas, kedy Yoan stál na okennej parapete, posielal mi pusinky a kýval na rozlúčku. Poslednýkrát mi zakýval z okna 9.marca vo Francúzsku, keďže jeho mama dostala novú robotu a odsťahovali sa. Lúčenie bolo ťažké pre všetkých, ale ostali sme v kontakte a dvere ich domu vo Francúzsku sú pre mňa kedykoľvek otvorené.

kontakt: Clarisse Schwartz
             clarisse.schwartz@yahoo.fr

Šimon & Tomáš

(december 2010 - .....)
(Šimon: nar. február 2005, Tomáš: nar. júl 2009)

Šimonko a Tomáško sú bratia, s ktorými trávim 1 deň v týždni pár hodín podvečer. Šimon má 6 rokov a Tomáš 1,5 roka. Šimon je predškolák, takže musíme aspoň polhodinku stráviť nad ľahkými cvičeniami pre predškolákov, aby sa mu zlepšila motorika. Je to strašný výmyselník a samozrejme jeho pozornosť priťahuje všetko, len nie pracovanie v pracovnom zošite, takže kým nazbierame 30 minút práce, zvykne ubehnúť aj hodina a pol. Inak je ale veľmi šikovný, dobrý protihráč v "Človeče nehnevaj sa", priväzovanie ku stoličke a vyjednávanie sú jeho hobby. Tomáško je ešte drobec, u neho vedú Krtko, kuchynský riad a autíčka všetkých typov. Samozrejme ako správni bratia sa každú chvíľu bijú, niekedy je ťažko povedať, kto je väčší provokatér, každopádne, ani jeden sa nedá. Čiže nie je dňa, kedy by sme neriešili aj malé bratské roztržky.

kontakt: Katarína Chomová
        katka.chomova@gmail.com
        

Jonáško

(apríl 2010 - október 2011)
(nar. január 2008)

    Jonáško je 3-ročný chlapček, ktorého opatrujem príležitostne po večeroch. Z času na čas dvihne jeho maminka telefón, či môžem večer prísť. Jonáško má aj 12-ročnú sestru Terezku, ale Terezka je dosť samostatná, takže starostlivosť sa týka najmä Jonáška. Je to typický chlapec, takže autíčka, lego, stavebnice - to je naše. S uspávaním je ešte trošičku problém, ale s pomocou Terezky zvládame aj to. Je to strašný výmyselník a hláška "poďme sa smiať" je pri ňom úplne normálna.

kontakt: Andrea Tvarošková
             tvaroskova.andrea@gmail.com
         
         

Leonko

(január 2010 - jún 2011)
(nar. december 2007)

    Leonko bol ten prvý príležitostný chlapček po tom, čo som prišla o robotu a kým som sa začala na plný úväzok starať o Yoana.  S Leonkom som strávila dosť veľa času, na svoj vek (v čase, keď som sa o neho začala starať mal presne 2 roky) bol veľmi šikovný. Keďže aj jeho maminka v ňom chcela jeho inteligenciu podporovať, často sme sa hrali s rôznymi psychomotorickými hračkami, skladali sme puzzle, rôzne vkladačky, čítali sme si veľa, hrali sa s plastelínou a trávili veľa času vonku. Leonko je veľmi ukecané dieťa a keďže aj rečovo bol popredu, tak naše konverzácie vážne stáli za to. Po pár razoch sa pri mne naučil aj zaspávať, takže jeho rodičia mohli ísť aj večer v kľude von. Po nástupe do francúzskej rodiny som naďalej ostala ich príležitostnou opatrovateľkou, keďže Leonko si ma dosť obľúbil.

kontakt: Eva Falisová
             evafalis@yahoo.co.uk
            

Noel & Liam

(január 2009 - február 2009)
(Noel: nar. oktober 2005, Liam: nar. september 2007)

     Noelko a Liamko sú chlapci, ktorí spustili neúmyselnú lavínu môjho opatrovania chlapcov. Bola som s nimi síce len chvíľočku, kým ma prijali do zamestnania, ale aj tak som nezabudla. Noelko mal vtedy 3 roky a Liamko takmer 1 a pol. Chodila som k nim každý piatok na celý deň, ktorý som strávila s Liamkom a poobede sme šli vyzdvihnúť Noelka do škôlky. Obidvaja boli super bezproblémoví, Liamko nemal problémy pri mne obedovať či uložiť sa na poobedný spánok a Noelko patrí tiež k tým ukecanejším deťom, takže o zábavnú konverzáciu som mala postarané.

                                                      kontakt: Petra Turečková
                                                                   petra.tureckova@gmail.com
                                                               

 

Terezka

(marec 2007 - september 2008)
(nar. október 2006)

    Terezka bola moje prvé babysittingové dieťa ešte počas vysokej školy. A je to možno zvláštne, ale aj prvé a zároveň posledné dievčatko na veľmi dlhú dobu, odvtedy som mala šťastie na samých chlapcov. Keď som sa začala o Terezku starať, mala 6 mesiacov. Spočiatku šlo len o kočíkovanie, lebo jej maminka má astmu a s prichádzajúcim jarným obdobím potrebovala niekoho, kto by mohol zobrať jej dcérku na prechádzky. Najprv išlo len o pár hodín (4-6) do týždňa, neskôr som trávila s Terezkou už viac času. Naučila sa chodiť a my sme mohli chodiť na ihrisko, hrať sa doma s bábikami, pozerať Krtka. Len obedy bývali trošku veselšie, Terezka nebola nikdy veľký papkáč.

    V roku 2008 sa odsťahovali z Bratislavy do malej dedinky pri Senci. A keďže vzdialenosť nie je až tak veľká, ostali sme doteraz v kontakte. Terezka má už 4,5 roka a 1,5-ročného bračeka Vilka. Oficiálne už nie som ich opatrovateľka, ale občas idem k nim na návštevu alebo si na víkend vezmem Terezku k sebe. Ona tieto víkendy úplne zbožňuje, vždy si spravíme nejaký program (väčšinou spojený s návštevou Slovenského národneho divadla alebo iným podujatím), z ktorého potom ešte peknú chvíľku žije. Je zvláštne ako môže mať tak malé dieťa takú dobrú pamäť a uchovaných v hlavičke toľko zážitkov, čo so mnou prežila.

 kontakt: jarusch.k@gmail.com